
Športový spoločenský tanec má pevne stanovené pravidlá, systém súťaží, hodnotenie, podmienky na postup,..., ktorý je namáhavý z fyzickej aj psychickej stránky) s obsahom elegancie, ladnosti, kultúry a krásy pohybu. Nie je to šport agresívny, vedúci k ničeniu seba či iných (box, ...), nesúťaží sa na čas (automobilové, cyklistické preteky), nestrieľajú sa koše ani góly (basketbal, futbal). Záleží len na schopnostiach tanečného páru, ich vyspelosti a vytancovanosti, ako dokážu svojím tancovaním presvedčiť porotu (rozhodcov) o tom, že oni sú tí najlepší. Dámy v prekrásnych elegantných šatách, páni v čiernych frakoch, dokonalý tanečný pohyb - to všetko vytvára atmosféru tanečnej súťaže a sú to práve tieto faktory, prečo sa väčšina ľudí rada díva na tanečné súťaže. Tanečný šport by sme teda hádam najlepšie mohli porovnať s krasokorčuľovaním alebo športovou gymnastikou, kde je takisto dôležité vedieť vyjadriť sa pohybom a celkový dojem zohráva tiež rozhodujúcu úlohu pri známkovaní.
Tanec je vari taký starý, ako ľudstvo vôbec, preto len veľmi ťažko možno sledovať jeho vývin od prvých počiatkov. Podobne ako hudba a spev, aj tanec slúžil v prvotných časoch za prostriedok náboženského obradu, ako to ešte i dnes možno pozorovať u primitívnych divošských kmeňov. Časom stal sa zábavným prostriedkom spoločenským a tým je až do dneška. Najprv bol zavedený do kráľovských a kniežacích dvorov, odkiaľ prenikol do všetkých spoločenských vrstiev. Až teraz sa začal jeho skutočný vývoj. Vkus a temperament jednotlivých kmeňov mal rozhodný vplyv na jeho formy. Tak vznikly rozličné tance národné, spoločenské, redové, kolové a slávnostné.
Po tancoch miernych a ladných pohybov XIX. storočia, v druhom deceniu storočia XX., po svetovej vojne, v tanečnom umení nastal prenikavý prevrat. Do spoločenských tancov boly vnesené primitívne prvky černošské s výraznou rytmikou čiernej rasy a nebývalým uplatnením sa synkop. Delikátnu salónnu a diskrétnu tanečnú hudbu vystriedal americký krikľavý jazz a tanečný parket stal sa eldorádom nových tanečných kreácií a figúr, plných akrobatických výkonov, hodiacich sa skôr na javisko nejakého varieté, ako do spoločenského salónu. Avšak vládnutie všakovakých hypermoderných tanečných kreácií bolo iba rusadlovým kráľovstvom, lebo móda, ktorá je neobmedzenou diktátorkou všetkého, čo súviví so spoločenským životom, pomaly obrátila kormidlo a spoločnosť sa zasa vracia k tancom konzervatívnym.
Tanec v spoločenskej zábave je nesporne jedným z najlepších zábavných prostriedkov a v spoločenskom živote hrá veľmi významnú úlohu. V živote dospievajúcich dievčat, ktoré sa prvý raz zúčastnia na bále, znamená prvý tanec veľmi významný životný medzník. Keby sme mohli nazrieť do diskrétnych denníkových záznamov mladých dievčat, ľahko by sme sa mohli o tom presvedčiť.
Tanec ako prostriedok spoločenských zábav má i medzi vzdelancami veľa nepriateľov. Spoločenskí mrzúti a falošní moralisti farizejsky vyvaľujú oči nad »pokleslým ľudstvom«, holdujúcim vraj v spoločenských zábavách diskrétnym ľudským pudom a pod. Keby sme sa s týmito pseudomoralistami a mrzútmi soznámili bližšie, museli by sme spoznať, že ich dansefobia korení v ich telesných nedostatkoch a v nedostatku chápania, alebo v jednostrannom chápaní poslania spoločenského tanca. Vidieť v tanci iba erotické tendencie je ignorantstvom, lebo spoločenský tanec má aj iné poslanie, ktoré, prirodzene, nevidí ten, kto apriori je proti tancu zaujatý. Pravidelne cvičený tanec dáva jednotlivcovi v celom jeho vystupovaní i mimo tanečnej siene istotu, elegantné a pôvabné pohyby, ladný postoj a vôbec nezmätené ovládanie pohybov. Krok dobrého tanečníka a tanečnice je ľahký, nie je ťarbavý a cápavý, chôdza rovná, neklátivá a postoj graciózny. Dobrý tanečník býva pozvaný neraz i do takej spoločnosti, do ktorej by sa za normálnych okolností nedostal. Taktiež dámy, ktoré dobre tancujú, rozhodne získavajú spoločenskú hodnotu a obľúbenosť.
Spoločenský tanec nevyžaduje špeciálny výcvik, ako sa mnohí domnievajú, lebo čo by boly nové tance akokoľvek exoticky pomenované, základné kroky ostaly a ostávajú v podstate nezmenené. Nie je potrebné vedieť všetky nové tanečné kreácie a složité figúry, lebo ich trvácnosť v pomere s vekom klasických tancov je iba život poludienky. Ťažko prežijú jednu-dve bálové sezóny. Úplne stačí naučiť sa v dobrej tanečnej škole základné tanečné kroky a základy tanca a každý rok na začiatku tanečnej sezóny vziať si niekoľko opakovacích hodín na zopakovanie a doplnenie tanečného umenia a pritom oboznámiť sa s prípadnými zvláštnosťami novej tanečnej módy.
Ako tancovať
Všetky spoločenské moderné tance tancujú sa opačným smerom pohybu hodinových ručičiek. Muž vždy postupuje dopredu. Ak tancuje chrbtom k smeru, ktorým sa pri tanci postupuje, máva to za následok nepríjemné srážky s predchádzajúcim párom. Ak tancuje správne, ale kráča nazad namiesto dopredu, zasa vzniknú srážky s párom, ktorý za nimi nasleduje. Časté srážky vznikajú i vtedy, ak sa tanečný pár krúti veľmi dlho na jednom mieste a nepostupuje dopredu.
Pri tancovaní valčíka neslobodno sa dlho krútiť a veľa tancovať. Starší tanečníci už odvykli a mladší nie sú navyknutí na vysilujúce a únavné skrúcanie. Nie je ani trocha estetické, keď sa tanečný pár po vysilujúcom tanci tacká celý spotený a rozohriaty k stolu. Takýto nemierny tanec poruší nielen odev a účes, ale čo najhoršie, i zdravie. Ani polka a iné hbitejšie tance nesmú sa dlho a rýchlo tancovať. Podobne i v národných tancoch (odzemok, valašský tanec atď.) treba zachovať mieru. Ak by muž diktoval také tanečné tempo, ktoré je dáme prirýchle alebo únavné, môže sa za tanec poďakovať, lebo sa nevyníma pekne, ak je dáma divým tancom vyčerpaná a účes i toaletu má v neporiadku.
Pri tanci je najdôležitejšie držanie tela. Ak sa tancuje prirodzene, bez škrobenosti, i tie najjednoduchšie kroky pôsobia ladnejšie a elegantnejšie, ako všakovaké vyumelkované figúry. Muž sa musí snažiť, aby tancoval pokojne s rovným držaním tela, nestrnule, ale s mäkkými pohybmi. Pri moderných tancoch tanečnicu drží pravou rukou niečo povyše pása pevne síce, ale ju nesmie silne stískať a tlačiť. Dlaň položí rovno na chrbát tanečnice. Ak je tanečnica privysoká, môže ju držať v páse, ak je zasa prinízka, položí jej pravú ruku vo výške lopatiek. Musí však dbať, aby tanečnici nevysúkal šaty rukou nahor, na stranu, alebo aby jej šaty nepokrčil. Ak má dáma hlboký výstrih na chrbáte, musí ju držať pod výstrihom alebo na strane, nikdy sa však nesmie dotýkať holého chrbta, čo by i v rukavičkách tancoval.
Ľavú ruku ľahko ohne v lakti, ruku pridrží vodorovne smerom vľavo a pravú ruku dámy chytí ľahko v zápästí alebo len za prsty. Pánova ľavá ruka i v najrýchlejšom tempe musí zostať pokojná. Nikdy nesmie ňou udávať takt, alebo veslovať, ako sme toho často svedkami.
Pri srážke s iným párom muž sa musí ospravedlniť, lebo on vedie smer tanca. Zdvorilé »prepáčte!« alebo »pardon!« úplne stačí. Mračiť sa pritom alebo slová ospravedlnenia zlostne predeciť cez zuby nie je ospravedlnením! Mužovia, ktorým sa silne potia ruky, nikdy by nemali tancovať bez rukavíc a bez predbežného ošetrenia rúk. Vhodné je ruky, dlane niekoľko hodín pred tancom natrieť 5–10% formalínom v rektifikovanom liehu, alebo ako sapokrém formalínový v tej istej koncentrácii. Veľmi dobré je tiež afridolové mydlo (ortuťové) Bayer. Dámam, ktoré sa silne potia pod pazuchami, odporúča sa röntgenové ožarovanie. Podkladať složenú vreckovku dáme pod ruku, aby dáma nebola potom obťažovaná, je nevkusné. Odporúča sa, aby si tanečníci i tanečnice potreli občas ruky vysokopercentnou (silnou na liehový obsah) kolínskou vodou. Neškodí však, keď sa občas osvieži i tvár vreckovkou, povlaženou kolínskou vodou.
Dáma sa má po dlhšom tanci čerstvo napudrovať a niekoľkými kvapkami jemnej a diskrétnej voňavky dať svojim šatom svieži nádych. Odporúčame to najmä dámam, ktoré fajčia, alebo ktoré sa v prestávke zdržujú vo fajčiarskom salóne, alebo v miestnosti, v ktorej sa fajčí. Voňavka a kolínska voda zbavujú totižto šaty tabakového zápachu.
Muž nemá pri tanci s dámou, ktorá nie je vycvičená, tancovať složité figúry, ale má vyberať len najjednoduchšie kroky, aby nepriviedol svoju tanečnicu do pomykova. Nesluší sa, aby sa muž celý večer venoval iba jednej dáme, s ktorou má nacvičené tance, alebo s ktorou sa shodol už vopred, že budú stále spolu tancovať. Muž si pri tanci nesmie dovoľovať nijaké dôvernosti s dámou, lebo svojím chovaním ľahko by mohol svoju tanečnicu vydať nepriaznivým rečiam. Fajčiť pri tanci je vysokým stupňom bezohľadnosti a nevychovanosti. Mužovia by sa mali vyhýbať piť pri tanci koncentrované liehoviny (cognak, whisky, brandy a pod.), ktorých zápach je dáme veľmi nepríjemný, ba až odporný. Tanečník, ktorému záleží na tom, aby bol v kruhu dám obľúbený, vyhýba liehovým nápojom a dáva prednosť grenadíne, citrónovej limonáde a podobným nealkoholickým, alebo len slabým alkoholickým nápojom. Mužovia aspoň do pol noci mali by sa podľa možnosti zdržovať od neviazaných pitiek, najmä ak dámy nepijú. Silní fajčiari tiež nie sú pri tanci obľúbení, lebo ich dych je často neznesiteľne zapáchajúci a nepríjemný. Ako páni, tak i panie mali by úzkostlivo dbať na svoje zuby. Niet odpornejšieho, ako keď dáme alebo pánovi z úst páchne odporný hnilobný zápach, ktorý je najčastejšie vyvolaný zlým zubom. Nie je však zriedkavé, že i pri úzkostlivom udržiavaní zubov vzniká pri výdychu odporný zápach. Tu je príčinou zápachu nejaká žalúdková choroba. Dáma alebo pán s takýmto nepríjemným defektom mali by sa strániť spoločnosti zatiaľ, kým neboli vyliečení, lebo pri tanci mohla by dáma pána, alebo pán dámu s takýmto defektom od seba navždy odpudiť.
Dáma sa má pri tanci dať viesť pánom. To však nesmie znamenať, že sa má dať pánom ťahať a vláčiť ako dajaká neživá figúra, ale má sa snažiť prispôsobiť krokom svojho tanečníka a ľahko a pôvabne sa niesť s tanečníkom po tanečnej sieni. Takzvané ťažké tanečnice veľmi unavia tanečníkov a preto nie div, že sú len z núdze a s ohľadov jemnocitu brané do tanca a nie pre osobné potešenie.
Tanečnica má sa zdržať akejkoľvek kritiky svojho tanečníka. Nesmie mu ukázať nevľúdnu tvár, i keď jej náhodou šliapne na otlak. Pravda, páni by si mali uvedomiť, že sa má nie na nohách tanečnice, ale na parkete tancovať. Dáma sa nemá mračiť ani vtedy, ak jej tanečník či už svojou neobratnosťou alebo náhodou vyvolal srážku. Naproti tomu dáma môže dobrému tanečníkovi povedať niekoľko uznanlivých slov, ale musí sa chrániť toho, aby priokate dávala najavo svoju túžbu, že by chcela s tanečníkom častejšie tancovať. Tanečník-gentleman už z niekoľko pochvalných slov spozná, že dáma s ním rada tancuje a dá jej príležitosť nevyslovené želanie splniť. Z toho vyplýva, že dáma nikdy nemá žiadať tanečníka o nový tanec, iba ak ide o dámsku volenku. Ináč vždy pán požiada dámu o tanec.
Dáma položí ľavú ruku nenútene na pánovo rameno. Umelkované a všakovak roztiahnuté držanie prstov je nevkusné. Ak je tanečnica vyššia ako tanečník, môže ľavú ruku položiť až k mužovej šiji; ak je zasa nižšia ako tanečník, nesmie kŕčovite naťahovať ruku, aby dosiahla pánovo plece, ale voľne ju položí na pánovo rameno.
Pravá ruka dámy ľahko má spočívať v pánovej ľavej ruke. Nesluší sa stískať pánovu ruku a zasa je nevkusné ruku kŕčovite držať. Dáma sa ľahko oprie o pánove prsia. Moderné tance totižto predpisujú takéto držanie tela a dnes už nikto nevidí v tom niečo neslušného alebo nemravného. Dáma sa pozerá spokojne alebo s ľahkým úsmevom cez pravé rameno svojho tanečníka. Privážne, alebo tzv. prázdne tvárenie, alebo tvárenie unudené môže dať podnet pozorovateľom, ktorých je vždy dosť, k rozličným záverom. Zamračenosť pri tanci budí dojem, ako by tancujúcemu tanec bol dajakou ťažkou prácou a ľahko by sa mohla takáto zamračená dvojica stať smiešnou. Ak je neprípustné pánom, aby pri tanci dávali rukou takt, alebo si spievali s hudbou tanečnú melódiu, u dám je to dvojnásobne neprípustné.
V otázke, či sa smie alebo nesmie pri tanci rozprávať, niet dosiaľ jednotného náhľadu. Jedni tvrdia, že keď tancovať, tak sa úplne venovať tancu, iní zasa pripúšťajú rozhovor, dokazujúc, že na tanečnú zábavu ide sa preto, aby sa zabávalo a aby sa mládež soznamovala a spoločne zabávala. Keby sme sa pridŕžali prísne stanoviska tých, ktorí zavrhujú rozhovor pri tanci, mladým ľuďom, ktorí sa len pri tanci soznámili, bolo by temer nemožné soznámiť sa bližšie a nenútenejšie sa zabávať. Pri moderných tancoch, najmä ak ide o dobrých tanečníkov, celá pozornosť na tanec nemusí byť sústredená, lebo rytmus modernej hudby je taký výrazný a melódia taká jednoduchá, že nevyžaduje zvláštne duševné napätie. Či sa zabávať rozhovorom pri tanci, alebo venovať celú pozornosť tancu, je na ľubovôli tanečníkov. Pravda, tento rozhovor nesmie sa diať na úkor tanca a tobôž na úkor ostatných tanečníkov v podobe nepozornosti voči iným a vyvolávaním srážok, alebo hatením celého kola. Dáma, tancujúca s pánom dosiaľ neznámym, ktorý sa jej práve predstavil, alebo jej bol predstavený, nikdy nezačne rozhovor sama, ale počká, až sa rozhovorí tanečník.
Pri tanci dáma nemá mať nič v rukách. Svoju kabelku nechá na svojom sedadle alebo na stole, ak bola požiadaná o tanec. Ak by sa však dáma nemohla obísť bez vreckovky, drží ju v ľavej ruke. Je veľmi neslušné a nevkusné zastoknúť vreckovku za ňadrá, alebo do výstrihu šiat. V najnovšom čase dámy pri moderných tancoch rukavice už nenosievajú.